Nový Zéland časť 4 – Mier, pokoj a tie ďalšie veci, čo sa dajú dokúpiť k letenke…

Povedal som si, že po tom, ako som zvládol dopravnú špičku v Auckladne a potom, ako ma Corben aj Scott ubezpečili o tom, že premávka v Aucklande je hrôzou nie len pre cudzincov, ale vlastne pre celý Nový Zéland, ma na novozélandských cestách nemôže už nič prekvapiť. Presne tak. Pretože v živote to väčšinou býva také jednoduché…

Dva dni, dva oceány

Vybral som sa na polostrov Coromandel, na severovýchode Nového Zélandu, konkrétne na miesto zvané Catedral Cove. Po dlllhom hľadaní som pochopil, že inak ako autom to skrátka v žiadnom prípade nepôjde. Takže som si opäť požičal auto, zhodou náhod opäť to isté a zamieril som na juh po diaľnici. Čakala ma dvojhodinová cesta tam a dvojhodinová naspäť. Vtedy mi to z nejakého dôvodu vôbec neprišlo ako dlhá doba.

Veľmi rýchlo som zistil, že state highway v tejto krajine znamená niečo celkom a úplne iné ako si človek predstaví pod slovom „diaľnica“. Tie sú Novom Zélande vlastne iba cesty prvej triedy, jeden pruh tam, druhý nie a maximálna rýchlosť 100 km/h a všade okolo kravy a ovce. Tieto cesty vás dôverne zoznámia s každým mestom na ktoré natrafíte, pretože sú väčšinou jeho hlavnou triedou a upozornia vás na každú možnú turistickú atrakciu cestou (čo je koniec-koncov celkom fajn).

25Aaaaaaa!

Keď som konečne odbočil na State Highway 25A, ktorá ma mala priviesť až ku Cathedral Cove, zistil som, že na Novom Zélande si na dopravné značenie skutočne potrpia. Každá prudšia zákruta a náročnejší úsek cesty mal značku, ktorá znázorňuje tvar a udáva odporúčanú rýchlosť, pri ktorej je úsek cesty bezpečný. Maximálna rýchlosť je síce stovka, ale po siedmej značke s rýchlosťou 25 som pochopil, že nad 60 km/h to asi nedám.

Neviem nájsť lepší výraz pre 25A ako omFg… Pomedzi 180° zatáčky, v podstate vysekané do skalnatého svahu, som chvíľu premýšľal, či náhodou nie som na turistickom chodníku. Výhľad bol skutočne dokonalý, vizuálne nenarušený hlúposťami ako reklamy, billboardy, či zvodidlá. Jedine ten smrteľný kŕč na volante, spôsobený pudom sebazáchovy, trochu kazil zážitok.

Existuje dobrý dôvod prečo sa to nevolá Neurotic Cove

Pobrežie tichého oceánu bolo celkom iné ako to západné. Bolo pokojné, tiché a s jasným horizontom v pozadí. Po krátkej prechádzke z útesu na pláž som vôbec nepotreboval premýšľať či sa vyzúvať alebo nie, keďže som vbehol plne naložený do skupiny asi tridsiatich ľudí v plavkách (z čoho polovica bola vo vode). Plavky bolo niečo, čo mi skutočne nenapadlo hodiť do vaku ku čiapke, šálu a roláku na Novozélandskú krutú zimu.

Hoci musím priznať, že mierne zavádzam… Voda nebola ani zďaleka teplá. Bola naopak rozoznateľne chladnejšia ako Tazmánske more z predošlého dňa, keď som navštívil pláž Te Henga, takže kúpajúci sa boli skutočne dosť odhodlaní.

Vtedy som si uvedomil, že prvý raz v živote vidím Pacifik.

Tak som si sadol na útes a pozeral na neho, kým som sa necítil trápne, že sedím ako blbec na útese a pozerám na oceán. Neviem, či som niekam vnútorne dospel za tú hodinku, čo som si kopal stoeurovými trekovými botami z malého obchodu na opačnej strane planéty nad kolískou všetkého života na Zemi. Priznám sa, že som mal trochu pocit, že ak nepochopím nejakú hlbokú pravdu teraz, tak už nikdy žiadnu hlbokú pravdu nepochopím. Potom som sa vybral naspäť na parkovisko.

Kým som sedel v aute, dojedal jablko a sledoval čajku, ktorá pristála na aute zaparkovanom oproti a hypnotizovala ma žltými očami, konečne som pochopil text piesne „Chci zas v tobě spát“ od kapely Lucie. Vzhľadom na to, že som bol ešte stále technicky na Cathedral Cove a vzhľadom na to, že som ešte stále videl na oceán som sa rozhodol, že to bude moja veľká pravda pre dnešný deň.

Je jedno, či hojdám nohami nad kolískou života, alebo brzdovým pedálom, predsa…

Jediná vec, ktorá mohla ešte väčšmi zlepšiť môj doterajší zážitok z diaľnice 25A bola samozrejme tma. Dvojhodinová cesta naspäť zo mňa v podstate vyžmýkala aj predposlednú kvapku pokoja a sebapoznania, ktoré som nazbieral na Cathedral Cove.

A Novozélandský Pilsen Lager, ktorým ma s trochu previnilým pohľadom ponúkol Corben, to dokonale zaklincoval. Takže, na uzavretie…

Pokračovanie: Nový Zéland časť 5 – Cesta tam a… Ďalej >