Grafika
Kto dnes nerobí grafiku? Kto dnes nefotí alebo neskladá videá? Grafika je presne to “niečo”, čo vyzerá neuveriteľne jednoducho, keď človek vidí len výsledok – je to tiež presne to “niečo”, čo je otázka vkusu.
Keď sa to niekomu raz páči a nedá sa mu to vyhovoriť, tak sa odrazu človek pristihne pri tom, ako štyri hodiny vyrába veľký banner s gýčovými fotkami a usmiatymi deťmi, pretože klient to tak proste chcel – napriek tomu, že sám dobre vie, že až sa to niekam zavesí, tak z toho budú ľuďom vytekať oči.
Veľakrát sa stane, že odrazu príde už oskenovaný návrh loga – nakreslený perom na štvorčekovanom papieri so správou ako “Tu máte logo, čo chceme. Len to tak trochu… Viete… Pografičte. Veď je to len logo.” To si určite hovoril aj Apple.
Je nespočetné množstvo programov, ktoré zjednodušujú prácu s grafikou a je tiež neuveriteľný počet ofučaných grafikov, čo si kreslia komiksové stripy o zlých zákazníkoch, o tom, ako sa s nimi treba hádať a ako nikto nechápe ich umeleckého ducha. Neviem, kde je pravda – asi niekde uprostred. Grafika sa stáva spotrebným tovarom a asi z toho netreba robiť drámu.
Grafika je o riešení problémov
Dizajn ušiel za posledných pár rokov kus cesty a už nie je iba o tom, či je niečo estetické alebo nie – grafika sa stále viac stáva hľadaním riešení na problémy, o ktorých sme doteraz ani nevedeli. Stáva sa novou komoditou na trhu.
V množstve akcií, produktov a udalostí si dnes človek môže vyberať a je pochopiteľné, že estetika a harmónia v tomto výbere bude hrať istú úlohu – hlavne vzhľadom na to, že má možnosť ísť do dizajnovej kaviarne, pozrieť si len pútavý leták a prečítať si len knihu s peknou obálkou – je to povrchné? Myslím, že nie je. Je prirodzené vyhľadávať kvalitu vo vizuálnom a produktovom šume. A v návale konkurencie to už nie je len o tom, či tam kvalita skutočne je, ale aj o tom, či ju je vidieť.
Vraj nie je zlá grafika, len nezaplatená. Je. Je aj zlá, a je aj preplatená. Medzi grafikmi rezonuje mantra:
You are NOT the hours you work.
Je to pravda. Grafika nie je len skill, ale aj spôsob myslenia – z dobrého grafika sa len veľmi výnimočne odrazu stane zlý grafik. Čím ďalej sa človek posúva, tým viac vníma chyby a nedostatky… Potom otvorí návrh spred piatich rokov a chytá sa za hlavu. Dnes by som ten istý billboard urobil rýchlejšie, kvalitnejšie a zaujímavejšie – a za dvojnásobnú cenu. Nie preto, že už nie som študent a nepotrebujem budovať portfolio, ale preto, že skúsenosti, stovky hodín a návrhov, v konečnom dôsledku viedli do momentu, že sa človek naučí veci posudzovať lepšie a efektívnejšie.
Grafika je tak o cítení, ako je o remesle – ani jednu stránku netreba podceňovať.