Stand-Up Comedy

Môj úvod do stand-up comedy bol, že sa ma raz jeden známy opýtal, či poznám Dylena Morena a či viem čo je stand-up – “Vieš… To, že sa týpek len tak postaví na stage a začne dávať vtipy.” Je to síce veľmi prozaický úvod, ale je pravdivý a v podstate bol o mnoho účinnejší ako mohol ktokoľvek z nás vtedy očakávať. Po desiatkach hodín napozeraných stand-upov som sa napokon v roku 2012 sám postavil za mikrofón a hoci bolo viacero momentov, keď som premýšľal nad tým, či bol tento životný krok z tých najlepších – o mnoho viac však bolo takých, pri ktorých som si uvedomil, že humor má čosi, čo sa nedá nájsť v ničom inom.

I think it’s the duty of the comedian to find out where the line is drawn and cross it deliberately.
– George Carlin

Je až zarážajúce koľko prednášok, príručiek a teórií o humore existuje – sú knihy, semináre, ustálené pravidlá a rady, ktoré človek samozrejme od začiatku ignoruje, pretože si povie, že je to vtip a nie jadrová fyzika. Potom povie dvakrát ten istý vtip s trochu inou intonáciou a nechápe, prečo to zrazu nikomu nepripadná vtipné. Humor nie je žiandna sranda.

Odkedy som prvý raz vystúpil v šou Silné reči Jána Gorduliča a jeho hostí, neprešiel mesiac, kedy by som nestál pred ľuďmi a nepokúšal sa ich zabaviť. Niekedy to išlo jednoduchšie, niekedy bolo treba bojovať o každý smiech. Uvedomil som si, že sú to veci, ktoré k humoru skrátka patria. Každé publikum je trocha iné a každý večer pri mikrofóne je iný ako tie pred tým alebo tie, ktoré prídu. A všetky teórie humoru a vytvárania vtipov sa v čomsi zhodnú – humor je pre ľudí, inak by nemal zmysel. A práve preto by mal byť o ľuďoch.

V roku 2013 som sa stal pravidelným komikom Silných rečí a odvtedy som si vyskúšal stand-up vo viacerých veľkých mestách na Slovensku, v sálach, v čajovniach, baroch alebo len v rohu na chodbe, čo bolo celkom nečakané prekvapenie, ktoré nás postretlo na IstroCone 2014. Spolu s Gabom Žifčákom a Petrom “Petiarom” Lachkým sme zorganizovali a odtourovali prvé stand-up comedy turné na Slovensku a dozvedeli sa veľa o tom, ako ľudia vnímajú humor ako taký.

Stand-up prináša zmenu proti humoru, na ktorý človek obvykle natrafí v silvestrovských programoch a v televarieté – je intraktívny, provokuje a núti obecenstvo premýšľať. Raz som počul názor z úst prevádzkára jedného podniku v Piešťanoch – humor na Slovensku vraj umrel spolu s Rasťom Pišokom. Nemal som to srdce povedať mu, že Rasťo ešte stále funguje, len miesto varenia vtipov, teraz len varí.

Naraziť na dobré publikum a naladiť sa na jeho vlnu vie priniesť stand-up, ktorý je neporovnateľne lepší ako to, čo si človek pripraví na papieri a aj ako to, čo od tohto materiálu očakáva. Presne preto som sa rozhodol ísť stand-upovať na IstroCon a pokračovať v tom aj na AnimeShow a SlavCone. Spolu s pesničkárom a hudobníkom Matejom Kubriczkým sme pripravili hodinový program, so stand-upom, ktorý bol silný, zábavný a bol tak o nás, ako aj o našom publiku – pretože sme naše publikum poznali tak dobre, ako poznáme sami seba.

Človek si pripraví materiál, povie ho dvakrát–trikrát a presne vie čoho sa oplatí držať, na čom pracovať a na čo radšej úplne zabudnúť. Sú mestá, kde fungoval každý vtip a sú mestá, kde sa človek nedočká jediného úprimného smiechu, pretože sa poste nedočká. Ak sa však niekto v publiku zabaví, má zo svojho večera dobrý pocit, zapamätá si aspoň jediný vtip, ktorý na druhý deň povie kolegom – každý komik môže byť spokojný. Robiť humor znamená poznať ľudí. Humor je tá stotina sekundy po dopovedaní vtipu a čakanie či príde, alebo nepríde smiech.