Čo je to tá architektúra?

Hoci ma momentálne architektúra ako profesijné smerovanie dosť odrádza a nikdy by mi nenapadlo nazvať sa architektom a myslieť to pri tom vážne, architektúru stále považujem za úžasnú a zaujímavú disciplínu. Možno sa iba príliš nechávam odradiť jej odtlačkom v reálnom svete, kde hrajú veľkú rolu známosti, finančné tlaky a samozrejme zápal pre architektonickú tvorbu, ktorý je v mojom prípade príliš zahmlený. Pokúšať sa byť teoretikom architektúry je v mojej pozícii prinajmenšom sebavedomé, ak nie priamo arogantné, ale nedá mi nehodiť pár vecí takto na internety, keď už to mám takto po ruke.

Už v prvom ročníku štúdia nám ktosi povedal, že by sme si mali prečítať knihu Genius Loci od Christiana Norberga-Shultza, čo samozrejme nikto neurobil. Osobne si myslím, že by to aj tak bola hlúposť, pretože sa jedná o relatívne náročný text, ktorý by mi v prvom ročníku dal asi toľko, koľko mi dalo povinné čítanie nekonečnej Maríny niekedy v trinástich rokoch, keď som ešte celkom nechápal, prečo sú tie jej ňadrá v každej druhej strofe. Genius Loci som si napokon prečítal až v poslednom ročníku (pretože to bolo povinné, ale aj tak to kopec ľudí skrátka… Obišlo) keď som si túto knihu rovno aj kúpil a musím uznať, že keby som si ju prečítal dva-tri roky skôr, tak by ma skutočne posunula aj ako študenta a nie len takto… Do blogu.

Tie kontexty a architektúra

Uvedomil som si veľa vecí, ktoré sa týkajú priestoru, v ktorom existujem. Nebudem sa ani náhodou pokúšať o definíciu architektúry, ale rád by som niekde takto vonku vyhodil, pre tých, ktorí nemali to šťastie stráviť vysokú školu lepením kusov polystyrénu k iným kusom polystyrénu a vysvetľovaním odborníkom z praxe, prečo je práve môj polystyrén budúcnosťou architektúry, ako momentálne vnímam tú architektúru.

Ak si myslíte, že je architektúra o tom, či sú na bloku oproti vám štvorcové alebo obdĺžnikové okná alebo o tom, ako vyzerá susedov balkón, tak sa vám vôbec nečudujem. Učia nás o literatúrach, obrazoch, sochách (čo je samozrejme výborné), ale keby nám nikto už skorej povedal, že architektúra nie je len o tom, ako to bude barák vyzerať, keď sa rozoberie žeriav, tak by sme možno boli kultúrne už kdesi inde. A paradoxne práve architektúra je umeleckou disciplínou, ktorá asi najviac ovplyvňuje náš každodenný život.

Od začiatku štúdia do nás hučali, že architektúra je priestor, čo som vtedy samozrejme chápal, ale nikto to nepovedal tak trefne, ako to rozviedol práve Christian Norberg-Shultz. Uchopiť priestor je rovnako nemožné, ako pokúsiť sa uchopiť situáciu, alebo pocit. Dá sa iba reprodukovať, ale podstatné je uvedomiť si, že architektúra je do značnej miery o vzťahoch vecí k iným veciam v tomto priestore.

Inak povediac, dom nie je architektúra. Dom a záhrada, v ktorej stojí, plot, ktorý je okolo nej, cesta, ktorá k nej vedie, chodník, stromy, budovy okolo a takisto aj ľudia, ktorí na tomto mieste žijú spolu tvoria túto architektúru. Dokonale remeselne a dizajnovo zvládnutý dom môže byť architektonický ako chce, ale keď sa všade naokolo váľajú odpadky, nebude mu to nič platné. Na druhej strane dom postavený z odpadkov nemusí vyzerať až tak vábne a módne, ale samotný fakt, že reaguje na ekológiu a jej súčasné problémy, z neho robí čosi viac ako miesto, kde je teplo, keď prší.

Komu ako stojí

Ak ste už niekedy išli trochu dlhšou cestou, len preto, že je to tam trocha krajšie – tak je tou architektúrou, ktorá pomáha definovať daný priestor. Priestor samozrejme začne naberať zmysel a vyvolávať v človeku reakciu až keď sa v ňom niečo nachádza, pretože aj nič sa nedá vnímať len tak bez niečoho, čo by to nič vymedzovalo.

Nebudem už poúčať a tváriť sa ako akademik. Architektúra však nie je len o fasádach domov. Je aj o tom, či musím danú budovu obchádzať ako debil, keď sa ponáhľam do potravín, alebo o tom, či si sadnem na tamtú alebo túto lavičku, alebo aj o tom, ako sa sem dostanú smetiari. Ak to mám teda nejako uzavrieť, tak by som povedal, že tota architektúra je vlastne všade okolo nás pôsobí na nás omnoho hlbšie ako sa možno zdá – podvedome – rovnako ako všetko, v nás vyvoláva reakciu, ktorá sa v konečnom dôsledku odráža aj na tom krehkom vnútornom rozpoložení, ktoré sa veľmi rýchlo rozpadne, keď si niekto rodinný dom s plochou strechou zo socialistickej éry natrie naružovo a jebne na neho antickú palustrádu.