Efektivita - Ako dojebať dobrý projekt

Ako dojebať dobrý projekt

Mojim obľúbeným spôsobom prokrastinácie je takmer určite vymýšľanie nových činností – napríklad založenie si vlastnej domény presne v dobe, keď sa potrebujem venovať diplomovke, alebo odštartovanie stand-upovej fan page, keď sa potrebujem venovať doméne, ktorá dva roky len tak stojí.

Je to omnoho lepšie ako 9gag alebo Facebučenie. Pretože to človeku dáva pocit, aký je super aktívny a tvorivý… Poviem si, boha, ja som úplne úžasne akčný a ešte si hovorím, že aký som lepší než stratené duše na 9gag-u, lebo aspoň niečo robím. Presne tak – namiesto ničnerobenia trávim čas ešte tým, že si vymyslím dôvod na ničnerobenie… A potom idem na 9gag a na Facebook.

Výsledkom je veľa 0.2 a 0.99 verzií projektov, skice, ktoré nikdy nedokončím a články, ktoré budem dopisovať ešte mesiac, členstvo vo fitku a bežecké topánky v skrini. Kam patria…

Pretože takto fungujem už roky, tak som autorom aj účastníkom množstva takýchto projektov – s plným archívom vecí, ktoré možno nie sú zlé, ale vlastne nie sú. Nerád by som sa degradoval na nejakého motivational speaker-a, ale je to niečo o čom sa oplatí hovoriť, lebo dobrý nápad a dobrý projekt je presne taký rozdiel, ako je medzi “asi začnem chodiť do fitka” a Arnoldom Schwarzeneggerom.

O väčšine projektov sa dá povedať, ako skončia a či vôbec skončia ešte pred tým, ako začnú. Nedokázal by som sformulovať návod na to, ako robiť projekty, ale veľmi dobre viem, ako to v žiadnom prípade nerobiť. Takže tu je 5 zaručených spôsobov, ako dojebať akýkoľvek projekt:

1. Robiť veci, len preto, že ich viem robiť

Mám v pc takú zložku – Flash, kde mám napísané stovky riadkov katastrofálneho a neoptimalizovaného kódu v Adobe Flash, ktorý bol svojho času absolútne najhlavnejšou platformou pre webové hry. Dokončil som niekedy nejakú? ÁNO, DOKONČIL… Jednu.

Programovanie ma bavilo, bavilo ma vyrábať hry a chápať, ako fungujú a vedľajaším produktom bolo, že som sa naučil rozumieť objektovému programovaniu a naučil sa trochu kódiť – a toto je podstatná informácia.

Posunúť čosi, čím človek len tak trávi čas, do polohy, v ktorej to má produkovať výsledky, je väčšinou iba zdrojom problémov. Tráviť voľný čas je o trávení voľného času – projekt je o dosahovaní určitých cieľov a tam je zásadný rozdiel. Záujmy sú väčšinou o psycho-hygiene, odpočinku a zmysluplnom trávení času, skrátka o všetkom, iba nie o efektivite. Projekty, na druhej strane sú hlavne o efektivite, hoci to možno na prvý pohľad tak nevyzerá – pravdou však je, že neefektívny projekt každého prestane baviť, pretože človek sa má tendenciu upínať na výsledok, ktorý sa v tomto prípade približuje príliš pomaly.

Ak máte živú sieť na Facebooku, neznamená to, že budete dobrý social media vyslanec pre projekt – znamená to, že vás baví Facebučenie. To, či budete efektívny závisí od množstva ďalších vecí – a práve tie treba zvážiť viac, ako to, či človek čosi vie robiť alebo nie. Podstatné je, prečo to bude robiť.

2. Management je dlhé slovo, ktoré vzniklo len preto, aby sa ľudia, čo nevládzu dvíhať ťažké veci, necítili zbytoční

Management je pojem, ktorý podľa mňa trpí syndrómom vysokoškolského vzdelania na Slovensku. Rovnako ako vysoké školy je devalvované tým, že väčšinou je skúsenosť s tým, čo stojí za pojmom Management zlá, hrozná, príšerná – to, že vám niekto, kto vyzerá v obleku veľmi zvláštne podáva ruku a chce od vás niečo. Management za to nemôže.

Dobrý management je čosi, čo treba veľmi dobre vedieť a samo to len tak nenarastie. Dobrý menežér vie projekt podržať rovnako dobre ako ktokoľvek iný, kto je v ňom zapojený. Opäť, projekty sú o efektivite, pretože sú o dosahovaní čohosi. Management by mal pomáhať v komunikácii, zisťovaní statusu a v podstate zabezpečovať, aby každý, kto je projekte zapojený bol efektívny – znie to buzeračne, ale buzerácia je len jeden spôsob, ako robiť management… A veľmi zlý. Je to o vytváraní podmienok pre efektivitu.

Je jedno, či je to projekt o jednom človeku alebo o piatich alebo o stovke. Podstatné je uvedomiť si, že by v ňom malo byť miesto pre niekoho, kto “len má prehľad” o tom čo sa vlastne deje a snaží sa to kamsi smerovať.

3. Mať pravdu

Vedieť niečo je super. Vedieť to odpreznetovať je ultra super. Vedieť zvážiť argumenty z vonku a byť flexibilný, ale verný sebe samému, je super-man skrížený s bohom, na analgetikách a po extáze. Ja osobne sa to učím veľmi pomaly a bolestivo, ale ten malý tenký utláčaný hlások kdesi vzadu v hlave – rozvaha, mi hovorí, že to tak proste je.

Je vlastne jedno, či ste v konflikte so sebou alebo s tímom. Ak máte sólo projekt a sami sebe klamete, že vás baví alebo že ho potrebujete robiť, pretože sa napríklad snažíte nerobiť diplomovku… Výsledok je stále rovnaký – niečo sa proste dojebe. Buď sa dojebe človek sám, alebo pokazí vzťahy v tíme alebo rovno celý projekt.

Opať mantra… Projekt je o tom, mať cieľ a treba zvážiť, či to, že má niekto pravdu má na ten cieľ dopad alebo nie. Možno obejktívne aj má, ale keď sa celý tím sfučí, prináša to negatívne vplyvy do procesu a opäť… Tá efektivita zasa. Trpí. A projekt trpí a všetci trpia a je to celé veľmi emo a temné a ohováravé.

4. Robiť dobrú vec

Ekológia a ekologické správanie nie je len o stromčekoch a trávičkách, je to planéte, o prirodzených vzťahoch, o budúcnosti. Urobme eko-projekt! Správne veci samozrejme treba robiť a sú záslužné a sú na mieste a každý mikroprojektík, ktorý mal pozitívny vplyv na svoje okolie má zmysel.

Sám som však veľakrát prepadol ilúzii dobrej veci na úkor objektívnych argumentov. Prečo by to mal byť problém? Lebo zase mantra… Efektivita sa dojebáva, nie preto, že by nebola motivácia, ale pretože na ostatné okolo sa akosi zabudlo.

Treba robiť dobré veci, ale hlavnou otázkou je, či sa to v danej situácii dá. Lebo premotivovaný projekt, ktorý sa tvári, že je dobrá vec, môže veľmi rýchlo skončiť, ako niečo veľmi zlé – dobrým príkladom ja kampaň proti interupcii, ktorá na billboardy umiestnila mŕtvy plod. Nebudem komentovať samotný etický problém, každý ma svoj názor a každý ma naň právo, ale treba povedať, že v tomto prípade bola celá kampaň výrazne devalvovaná a sama sa verejne zhodila. O to, či išlo o dobrý alebo zlý projekt je odrazu úplne jedno… Išlo hlavne o dojebanú kampaň.

Dobrá vec je dobrá vec, ale projekt, ktorý chce dosiahnuť dobrú vec je o tom konečnom cieli a ak sa bude zabúdať na to, že ten projekt musí niekto niekam skutočne dotiahnuť, tak je to rovnaké, ako s tým cvičením a Arnoldom.

Existuje pravidlo, či teória, ku ktorej pôvodu sa neviem dopátrať. Hovorí o tom, že pred tým, ako do čohosi človek ide musí vyhodnotiť tri veci – Či ho čosi bude napĺňať, či bude mať z toho akýsi osoh (peňažný, či iný) a či je kolektív, ktorý je vtom zapojený vhodný.

Ak funguje len jedno z toho a ďalšie dve nie, tak máte pred sebou pravdepodobne ďalší dojebaný projekt.
Ako si vyberať projekt

5. Už to len dokončiť

Toto je, že nekonečný článok toto… Píšem to milión rokov…

Existuje veľmi známy Paretov princíp. Zjednodušene ide o to, že na 80% nejakého cieľa treba 20% celkového úsilia a na tých posledných 20% treba 80% úsilia. Ide teda presne o systém mojej prokrastinácie… Je veľmi jednoduché nahodiť nový námet, skicu, web, článok. Problém je to celé dotiahnuť a rozhýbať a udržiavať v pochode. Nie je problém napísať takýto text, ale problém je ho skorigovať, zoškrtať, opraviť, dobre nahodiť na web – hoci je to už len pol hodina navyše.

Problém je, že náročnosť zadania stále stúpa. Každá ďalšia úloha súvisiaca s akýmkoľvek projektom je náročnejšia tým, že sa bližšie špecifikuje. Pribúdajú súvislosti, obmedzenia a miesto voľného zadania, ktoré dáva možnosť  vybrať si, čo robiť a ako, je odrazu zadanie, ktoré je veľmi konkrétne a na ktorom to celé stojí. Niečo čo sa proste musí urobiť, aby sa veci pohli.

Na tento moment ja veľmi rád zabúdam. V tomto momente veci väčšinou archivujem. Ono je to celkom pochopiteľné. To, čo som sa musel naučiť je, že na tento moment musím myslieť už keď začínam a prispôsobiť celý projekt tak, aby tých posledných 20% bolo únosných.

Dobrý príkladom je veľa herných projektov, o ktoré som sa pokúšal. Prvý námet v debate je super. Debata je plodná. Každý má veľké oči, každý má pocit, že všetko sa dá. Medzi piatimi ľuďmi odrazu vznikne herný projekt, ktorý by vedel byť na pár týždňov absolútnym vládcom trhu – možno. Sústredíme sa na detaily a zážitok.

Druhé stretnutie je menej plodné, lebo každý má rozdelené úlohy a každý začne tým, čo ho najviac baví. Tretie stretnutie sa dlho odkladá, lebo polovica je zaseknutá v činnosti, ktorá už nie je taká super a nejako sa k nej nedá dokopať. Na štvrtom stretnutí už je len jeden človek sám, s veľkým dokumentom s nápadmi a ničím v rukách.

Od začiatku treba škrtať. GTA tiež nevzniklo za deň a muselo si preskákať nie jednu a nie dve verzie. Sám viem, že zadanie “urobíme hru a bude to fantasy RPG” je omnoho viac lákavé, ako “pokúsime sa rozhýbať túto kocku po hentej placke.” Na placke a kocke sa však dá stavať a ísť ďalej, možno až k funkčnému modelu.

Viem, že keď sa do niečoho idem vrhnúť, tak hoci nechcem, musím si položiť otázky, ktoré sám nerád počúvam. Nie je to otázka toho, či viem dokončiť projekt, ale to, či viem dokončiť aj tú najnezáživnejšiu činnosť z tohoto projektu v takom rozsahu, ako treba.

Efektivita a… Tak…

Je veľa spôsobov, ako dojebať akýkoľvek projekt. Niektoré sú super efektívne a niektoré len menej. Ja som ich už objavil celkom dosť. Neviem, či viem radiť ako projekt dokončiť a dotiahnuť do konca, ale minimálne viem, čo nerobiť a možno sa mi podarí aj toto ešte predsa len dotrepať na tú stránku a vyzdielať na Facebooku.

Máte k tomu čo povedať? Nechajte mi komentár…